Literárna improvizácia – diela poézia

Tuto sú vaše poetické diela z literárnej improvizácie:

Navigácia

Príma A

Čo sa šušká v zborovni,

 

Keby sme tak vedeli

čo sa šušká v zborovni

keď žiaci sú už fuč!

 

„Ach, ten Jožko Fľak,

to je super žiak!“

šepká pani v košeli,

ktorá učí litery.

 

„Zato taký Adamec

prvotriedny lenivec!“

vraví ticho pán,

matematikár.

 

Všetci sa rozkričia na hrdlo plné

keď decká už nie sú v škole.

Kričia, kričia, neustanú.

Zemetrasenie vyvolajú.

 

V zápale svojho kriku,

nič si nevšimnú.

Len učitelia hudobnej

záchvevy počujú.

 

Skočia na stred izby, kričia:

„Ľudia, chytro utekajme! Škola sa nám rúca!“

Všetci chytro von vybehli

školu ako stĺpy podopreli.

 

Školu našťastie zachránili

deti sa do nej nešťastne vrátili:

„Ach, škola školička, prečo si nemohla ostať zbúraná?

Ľahko by sme sa zaobišli bez teba.“

naspäť ↑

Príma B

Posledný boj

 

Posledný krát sme mali možnosť zabojovať,

posledný krát sme si mohli sily zmerať.

Veľa ľudí sa na nás prišlo pozerať,

a my sme im mali ukázať,

že vieme ako bojovať,

v situáciách, keď sa treba o seba postarať.

 

Zoči voči sme sa stretli,

s príšerami, ktoré ľudí jedli.

Modré oči, zuby mali,

škaredo sa na nás usmievali.

 

Štyri ruky, osem hláv,

príšerný boj nastával.

Celý deň sme bojovali,

všetky božstvá uctievali.

 

Nakoniec sme ich porazili,

no budík, zazvonil mi.

Teraz ten najväčší boj nastáva,

vstať a zistiť, že otec chlastáva.

naspäť ↑

Sekunda

Poézia: Čo sa šušká v zborovni
Miestnosť plná pavučín,
Za bezpečie neručím!
Bosorky tam klebetia,
O žiakoch veľa povedia.
Ako jedli na matike,
A rušili na fyzike,
O slovine nič netušia
Štúrov zákon hneď porušia.
Pritom popíjajú kávu,
Nadávajú na Oktávu,
Šuškajú o školníkovi,
Lebo je na škole nový,
A už všetko pokazil,
Aj náladu im skazil.
To šuškajú profesorky,
Tie sú pre žiakov bosorky.

naspäť ↑

Tercia

Keby som bol pumpárkou (haiku)
Neznášaš dlhé
rady na záchodoch, sám
stojíš v rade.
Benzínky by si
zakázal len kvôli nim
tým nočným morám
tvojich tráviacich
problémov, lacné lieky
ti nepomohli
na drahé nemáš.
Chcel by si mať kartičku
čo ťa pustí tam
na toalety, kde nie sú dlhé rady
zamrzol by čas
tam svieti nápis
„LEN PRE ZAMESTNANCOV“;
problémy tvoje
miznú keď myslíš
prianie tvoje: “ Keby
som bol pumpárkou!“;

naspäť ↑

Kvarta

Co sa suska v zborovni
Účinkujú: Pán Inžinier, Africký Cestovateľ, Šmolinka.
-Ja už chcem tomu koniec.-
-Videli ste tu niekde kliniec?-
-Ja som učiť nechcel…
V Afrike ma som neprospel-
-To máš ľahšie ako techniku,
Tú ľudia nechápu- a ešte fyziku…-
-Ahojte chlapci!
Vadí Vám niečo na mojom pleci?
Lebo na neho pozeráte…
vari strach o mňa máte?
Nebojte, to nie je žiadna veda
A vôbec to neovplyvnila voda…
Len som raz vstala, a zistila
Že modrá, to je tá správna farba.-
-Veď dobre, veď dobre,
nemáte niečo na jedlo dobré?-
-Ty si stále hladný Števko.
Ale najprv pusť už to drievko.-
-Cestovať by som chcel,
Vari len to je môj cieľ?-
-Tebe sa to hovorí!
U teba sa aspoň tvorí…
U mňa iba čísla.. čísla..
Áno som chcela!
Dnes ma tak naštvali.
Malé veľké čísla!
Tvária sa že sú veľkí
A to to nedotiahnu ani do telky..-
-Minule, cez hodinu…-
-Máš tam niekde sekeru?-
-Aj by som ho zabila…
ale tá jeho mamina..
Minule tu tak z mnou bola,
Jednotku vybaviť mu chcela,
No i tak… blbý bude vždy.-
-A tie najnovšie ťaháky!-
-Treba na nich zabijáky!-
-Pošlime na nich nemčinárov.-
-Alebo to môžeme skúsiť sekerou!-
-Klince ste už našli?-
-Už na to kašli!-
-Dvere im zavri, priklincuj,
Sekerou im pohrozuj..!-

naspäť ↑

Kvinta

Ľubostný život IT-čkára

 

Uhre všade ba i vredíky, Neni to fešák veliký.

Na hlave mu žiari plešinka a nie je zrovna malinka.

Nos ma ako uhorku, nenájde si frajerku.

Uzavrený v miestnosti, nespozná lásky radosti.

Už mu nie je pomoci, programuje do noci

 

Máva pocit samoty, nato je však zvyknutý.

Svoj dotyk dáva klávesom, vždy ich hladí prstíkom

Túži len po zadočku, má však svoju stoličku

V hlave zvrhlé myšlienky, mysli len na pipenky.

To posúvne koliečko na myši, točí sa ako baba pri tyči.

 

Chce si užit len trochu, rýchlo a bez ruchu.

Keď mysli často na to, vyzerá jak pako.

Svoj život berie s odkladom, toľko rokov panicom.

On prežíva smútok veľký, pozerá porno z telky.

V posteli je sám, nieto takých dám,

Ktoré by sa pochlapili a IT-čkara obštastnili.

naspäť ↑

1.A

Posledný boj
Môj meč,
zbraň, vo vojne najcennejšia,
obava nepriateľov,
ich krvou sa zem máča.
Bratia, moji najbližší, už padli,
no ja nie, ja sa nevzdám.
Zostanem až do konca,
ako víťazný znak, vlajku nepriateľovu, ja kráľovi dám.
Už to vidím,
ako víťaz a udatný hrdina,
vrátim sa späť.
Kde uvíta ma domovina,
kde kráľovná mi na hlavu veniec položí.
Víťaz, znova si nás zachránil.
Z mrákav ich vojsk už nezostali ani trosky,
telá farbia hlinu dokrvava,
Vyhrávam…
Ozval sa výkrik? Vzrušená vrava?
Vtedy to začujem.
zemou otriasa,
a prichádza rev,
prináša skazu, vieru vo víťazstvo preč odnáša.
Nad obzor sa zdvihne mrak prachu a ohnivé šípy,
ako fénixovia, pripravení ničiť.
Nové vojsko prichádza.
Posledný priateľ, porazený, kričí.
Už nemôžem byť hrdina.
Nie, oni mi to vzali.
S výkrikom zaborím svoj meč do tela,
Nech sa moja krv tiež tu,
pri priateľoch,
rodine,
vlasti,
valí.

naspäť ↑

1.B

Posledný boj
Ako premôcť samú seba
Ako vyhrať prehrané
Ako nájsť to čo sa nedá
Akej farby je svetlo v tme
Ako mám na seba pozerať
Ako šťastne žiť
Ako sa mám nevzdávať
Nedá sa ma použiť
V zrkadle odraz mojej tváre
Vždy jej niečo chýba
Vždy je na mne niečo slabé
Pripadám si byť iná
Každodenne zažívam boj
Medzi jednou osobou
Vždy hľadať aspoň niečo dobré
Hádam sa sama so sebou
Už mám toho dosť
Načo sa tým zaoberám
Som aká som
A som som výnimočná
Nebudem sa už viac hádať
Našla som čo som chcela
Toto bol môj posledný boj
A ja som ho zvládla

naspäť ↑

1.C

Posledný boj
„Všetko sa rúca
odkedy si odišiel.
Kyslík nedosiaha pľúca,
nič už nemá zmysel.“
Budúcnosť, tyrania, boje…
Doba, v ktorej niet nádeje.
Lúky pusté v mrakoch čiernych,
všetko zatratené vo snoch márnych.
„Bez teba mi to nejde,
mojou dušou prechádza prázdnota.
Modlím sa, nech to raz prejde,
mám dosť slova samota!“
Prejde vojak v kŕčoch smrti,
má len obraz na pamäti,
moment krásny, túžby ostré,
bozk je niečo veľmi mocné.
„Možno je toto ten posledný boj,
ktorý zvádzam sama so sebou.
Môj žiaľ je len tvoj,
moja duša krajinou zničenou.“
Nanič iné hľadieť nedokáže,
len na predstavu pred sebou,
žena bez šiat spomienky maže
ako vo sne bezsennom.
„Radia mi, zabudni!
Tá dávna láska je vraj stratená.
Na tvoju tvár nedokážem spomenúť si,
ostane navždy s inou pomýlená.“
V nočnom tichu smrť kráča sama,
on ju objíme, vojak sám sa zabije.
Krv sa valí, žiaľ je silný,
od jeho duše boj posledný.
„Pomôžte mi, prosím.
Padá na mňa mdloba.
Už nevládzem, nekričím.
neviem byť už sama.“
Takto dvaja, v nebi vojny,
spolu žijú – navždy svoji.

naspäť ↑

Sexta

#include <iostream>

using namespace std;

 

int main() {

// your code goes here

cout

<<" Ľúbostný život IT-čkara" <<endl

<<endl

 

<<"Sedeli sme všetci v triede," <<endl

<< "keď nám na to padol zrak, "<<endl

<< "dievča na erazme z Viedne, "<<endl

<< "dýchať to bol zaberák. "<<endl

<<endl

 

<< "Nebolo však z pixelov,"<<endl

<<"plné 3D záberov, "<<endl

<<"ako ženy z anime, "<<endl

<<"„Veď sa k sebe hodíme!“ "<<endl

<<endl

 

<<"skríkol som na celú triedu. "<<endl

<<"Áno, vážne... na môj veru. "<<endl

<<"Prečo som to urobil? "<<endl

<<"Asi som sa zaľúbil! "<<endl

<<endl

 

<<"Mal som radšej ticho zízať, "<<endl

<<"tak to všetci robíme "<<endl

<<"Neviem ako iní, hvízdať, "<<endl

<<"no žien si tu vážime. "<<endl

<<endl

 

<<"Zazvonilo na prestávku, "<<endl

<<"ja som nabral odvahu,"<<endl

<<"nešlo však o žiadnu stávku,"<<endl

<<"kráčal som na popravu. "<<endl

<<endl

 

<<"Prišiel som k nej, "<<endl

<<"sánka dole, "<<endl

<<"odišiel som, "<<endl

<<"„No ty vole!“ "<<endl

<<endl

 

<<"Mal som niečo povedať? "<<endl

<<"Dijkstra? Pole? Halda? "<<endl

<<"Ako sa to mohlo stať? "<<endl

<<"To nemôže byť pravda! "<<endl

<<endl

 

<<"Prišiel som domov, "<<endl

<<"nešlo mi kódiť, "<<endl

<<"rozmýšľal som, "<<endl

<<"aké to bude deti plodiť. "<<endl

<<endl

 

<<"Na druhý deň príde za ňou, "<<endl

<<"futbalista z Veľkej Mače, "<<endl

<<"pohladí ju veľkou dlaňou, "<<endl

<<"moje srdce ticho plače. "<<endl

<<endl

 

<<"Nebudem ja slzy roniť, "<<endl

<<"nad dievčaťom z Viedne, "<<endl

<<"budem radšej kódy plodiť, "<<endl

<<"spomienka naň bledne. "<<endl

<<endl

 

<<"Veď raz budem bohatý, "<<endl

<<"potom uznáš už aj ty, "<<endl

<<"že lepšie ako futbal hrať, "<<endl

<<"je sa so mnou zabávať. "<<endl

<<endl

 

<<"Usmial som sa po pod fúz, "<<endl

<<"jemne pedofilný, "<<endl

<<"očkom po mne hodiť skús, "<<endl

<<"JA SOM NEOMYLNÝ! "<<endl

<<endl;

 

return 0;

}

naspäť ↑

2.B

Posledný boj

Ten zvuk hnusný sa opäť ozýva
Dobré ránko
Šiesta práve odbila
Otváram oči
a ťažko mi je na duši.
Čo čaká ma,
len tak niekto netuší.
Už blíži sa tá fatálna pohroma
Tak sťažka vstávam
nohy ani z olova
Spánok strašne strašný,
až ma z toho hlava bolí
mátajú ma nočné mory
Juj, to komu napadlo,
Dať nad posteľ mi zrkadlo?
Po okom pravým, ľavým
tmavý polmesiac
Na ten zjav zízam
veria-neveriac
So žalúdkom na vode
odchádzam
vstriec Matke prírode

Po chodníčku, cez lesík
ak nevyjde to
tu sa obesím
Ozve sa pípnutie
A vchod sa otvára
Po schodoch vlečiem sa
šuchcem sa chodbami
Snažím sa uveriť,
Že sa to podarí
Usadám na miesto
A ruka katova
Spúšťa sa od kľučky
Kat vchádza bez slova
Modlím sa k bohom Olympu
Jednorožcom i morským vílam

Je to tu!
Práve prišla moja chvíľa!
Už berú sa papiere
Žiaci tasia kalkulačky, perá
Rozruch väčší
Než by Porkertová chcela
Ak svet sa teraz so mnou rozčertí,
Na Gamči boj môj je to posledný
Učňovka mi z diaľky máva,
Verím si, aby som to dala

naspäť ↑

2.C

Posledný boj o lásku.

Slnko vrhá iskru na zatemnený svet,
len vďaka tomu vie rozkvitnúť života kvet.
Môjho života už iskra zhasla
a ja som sa v slzách triasla
Stále nechápem, čo sa malo stať,
prečo som ostala nad útesom stáť.
Hlava sklonená, zronená ,
Na kolenách zlomená,
Životom dobitá,
v slzách stále ukrytá.
Stále snažím sa nájsť v diali
tie pocity, myšlienky ukryté v žiali.
Noci prebdené nad myšlienkami slov,
vyslovených ľuďmi, ktorí prišli zo snov.
Myšlilenkami ľudí, ktorí mali ostať navždy,
no to navždy môže sľúbiť každý.
No všetci odišli preč ako oblak po daždi
A tento kolobeh už zažil asi každý.
Sľúbili to oni, sľúbil to aj on,
jeho láske ku mne však odoznel zvon.
Naše navždy trvalo tak krátko,
Tie túžby chutili tak sladko.
Razom zo sna stala sa pravda,
Po niekom ako on by každá.
Život nešiel ako mal
pohltil ma strašný žiaľ.
A on vtedy objavil sa tu,
A prežiaril temnotu.

Ten strach z môjho srdca vzal
A utopil ten môj žiaľ.
Vzdychy, vášeň, romanca,
vyzýval ma do tanca.

A ja tu teraz píšem básne,
Tie spomienky sú také krásne.
On ma od seba odohnal preč,
A už nenachádzame spoločnú reč
Náš život zahodil
A v inej lásku prebudil.
Stále má nadomnou moc
A ja kvoli nemu preplačem noc.
A prúd života ma opäť ku dnu ťahá
A on kričí len : „Maj sa „drahá“.“
Nechcem sa tej lásky vzdať
A chcem pri ňom znova stáť.
A tak chystám sa do posledného boja
Aby jeho duša bola opäť moja,
Aby naše srdcia boli opäť spolu
A vysmiali každú smolu.
A aby šťastie zaplavilo
A moje srdce sa opäť zahojilo.
A tak chystám sa do posledného boja
Kričiac naňho : „budem opäť tvoja.“

naspäť ↑

2.D

Keby som bol pumpárkou

Dve hodiny poobede

Kukám doma na ipade

Inzeráty práce profesie,

Mať titul viac plusom nie je.

 

Fakulta filozofie dala mi nádeje,

že s mojim životom sa niečo udeje.

No teraz sedím doma so šálkou nessky

a čítam staré sms-ky,

so spomienkami na udalosti

z mojej mladej minulosti.

A potom prišiel zlomový bod,

veľká šanca na nový život.

 

Nové pumpy otvárajú,

veľa práce ponúkajú.

„Hľadá sa pumpárka!“,všetci vykrikujú.

 

V tom ma zasiahne z čista jasna,

„Byť pumpárkou je voľba jasná!“

 

Nová etapa života sa mi začala,

a ja som si uvedomila, že som už toho veľa premárnila.

Človeku to ani nenapadne,

že pumpármi môžu byť absolventi filozofie.

 

Teraz si tu šťastne žijem

Benzín, naftu a iné srandy pumpujem

A tých čo nezaplatia v noci prenasledujem.

naspäť ↑

3.B

Ľúbostný život IT-čkára

 

Samé jednotky a nulky

Zatiaľ mal len ženy ploché

Push upky to nespravili

Uvidíte v ďalšej strofe

 

Fb pokec tinder badoo

Samé vážne známosti

Chalan, čo sa hral na babu

Ďalší písal nemravnosti

 

Zoznamky ho sklamali

Slzy to boli horké

Sny ho v noci lámali

Tak smútil si pri borke

 

Ráno posteľ, smútok, opica

Večer hostel, zafo, Alica

Malý ekzém ďalšie ráno

Urológ prikývol a vravel ÁNO

 

Pupáčik na pamiatku

Verte mi to nie je blud

Mal počúvať radšej matku

A chodiť len na Pornhub.

naspäť ↑

3.D

Čo sa šušká v zborovni

Sedím, sedím v lavici,

cítim sa jak v márnici.

A tak mám zrazu, práve,

veľmi dobrý nápad v hlave.

 

Prečo len tu nudiť sa?

Veď ja môžem baviť sa!

Zrovna ťahám z vrecka mobil,

Štyri hrady už som dobyl.

 

Hrajem, hrajem, až sa práši,

Profesorka sa však mračí.

No to som si nevšimol,

Nachytaný som ja bol.

 

Po škole musím byť,

bez mobilu chvíľu žiť.

Bez mobilu život ťažký,

Nechcem preto byť na prášky.

 

Mobil, mobil, už je tam,

V zborovni si leží sám.

Ale počkať! Sám on nie je,

V zborovni sa niečo deje.

 

Profesorka sa už blíži

Ale skôr sa len tak plíži.

Načo by ho naspäť dala,

hra ju predsa zaujala.

 

Temná strana ozýva sa,

Dobro z duše vytráca sa.

Hra je dobrá, mobil šik,

Budeš ty môj milášik!

naspäť ↑

Oktáva

špeciálne gratulácie a veľké ovácie pre M.A.

 

Čo sa šušká v zborovni

 

Po celej škole sa to rieši

Oktáva už na stužkovú sa teší.

Nina s Gabom do gala sa dali

a profesorov tam už zvali.

Pozvali snáď každého,

kto naučil nás za 7 rokov niečo dobrého.

 

Chceli tam aj pána, čo sa v orieťáku preteká,

a v Etiópii pred mohutným levom uteká.

Ten sa nás však trochu stráni,

radšej vymýšlaním historiek čas strávi.

Telocvik nás chlapcov musel niekto učiť,

a už od prímy z nás dušu búšiť.

 

Museli mu veľa drôg porozdávať,

keď s krpcami chcel sa on porovnávať.

Vtedy mal on svaly aj reči riadne

no postupom čas mu tá forma opadne.

Preto tam on radšej nejde,

bojí sa, že ho stroj Adamovič prejde.

 

Starý Dežo príde rád,

lýtka trochu vybúchať.

Slovenčinu máme radi,

Danka sa tam vyparádi

Už som aj ja kúsoček odbehol

všetkých profesorov by som obehol.

 

Na hodine angliny na to téma došla,

vraj Zayn v rúžovom si na stužkovú počkal.

Pekne sa ten čávo oblieka

a Lenka s Andy za ním s pozvánkou uteká.

Vraj celá trieda tam už bola,

keď pýtala sa Lena, či ho tam zavolá.

 

Niki sa to trochu dotklo,

jej city boli chladené ako Štokholm.

Vraj ona tam manekýnov trpieť nechce

a stále si voľačo pod nos repce.

Odhovoriť ho vraj ona chcela,

no on teší sa už docela.

 

Frau Hrabal však mala nápad,

zmeniť jedálniček to ja základ.

Arabi vraj pavidlo u nich majú,

bravčové si do úst nedávaju.

 

Nikinke to trošku vadí,

Oktáva to svojim správaním vynahradí.

Sedieť s ním vraj ona nechce,

lebo príliš fotí si tvár na snapchat.

Došla teda za triednou

a podplatila ju subwayom.

 

Tej sa ihneď jazyk rozviazal

a po zahnanom hlade začala rozprávat.

Tých pozvánok nie je veľa

A nemali sa rozdávať ako smerácke perá.

V zborovni je téma číslo jedna,

že oktávanské správanie je bieda.

 

Už od prímy problemy to stvára

A na ich meno nejde žiadna chvála.

Pani Rybárovej to už vadilo,

vraj umenie a dejepis by sa učiť patrilo.

Vraj kto abstraktné umenie a rod Habsburgovcov nepozná,

nech sa ku gamči a svojmu menu neprizná.

Šepot sa však časom v zborovní stratí,

a všetok hnev sa v zborovni na dobro obráti.

Na stužkovej Danka prípitok prednesie,

a oktáva na galáči pohár nad hlavou ponesie.

naspäť ↑

4.B

Poézia

Posledný boj

 

V dlaniach hlava

a po lícach slzy čierne stekajú.

V ušiach bzučí tá správa,

telo sa trasie

a dlane v modlitbe spájajú.

 

Verím v šťastné konce,

v tejto chvíli vo všetko verím.

V mysli zaháňam pohrebné zvonce,

nech ešte neznejú,

ešte len do nemocnice mierim.

 

V autobuse starom,

hádže ma zo strany na stranu.

S polo-rozbitým srdcom,

myslím len na jedno,

na tú čierna myšlienku, na tú vranu.

 

Rozprestiera stále viac a viac krídla svoje

a jej perie ma v hlave šteklí.

Vytvára hnusné rozbroje,

zvnútra ma ničí,

„Všetci ste hneď zmäkli!“

 

Vystupujem rýchlo,

behom cez cestu a do budovy.

Ľudí naokolo od ľaku myklo,

no ja len trielim hore po schodoch,

priamo k doktorovi.

 

Vraví slová súcitné a krúti hlavou,

ani slovo mu neverím.

Pýtam sa, čo je s mojou mamou

a padám s revom na kolená,

do klbka sa krčím.

 

Neverím v šťastné konce,

v tejto chvíli v nič neverím.

V mysli naháňam pohrebné zvonce,

nech už konečne znejú,

ja za mamou mierim.

naspäť ↑

4.C

Poézia – Posledný boj
Začalo sa to ako každé ráno,
budík mi nezvonil a
znova som meškal.
Už v električke mi bolo jasné,
že na edupage mi bude svietiť neskorý príchod, zase.
Okolo vrátnice som išiel ako myška,
a modlil sa nech nestretnem Vaška.
Už spokojne som chytal kľučku od dverí triedy,
keď naraz započujem; &quot;Fešáčik, kde máš prezúvky?&quot;
V tej chvíli som zbledol ako stena
a hneď som vedel,
čo neminie ma.
Po návšteve šatne som si vykračoval do triedy,
a hrôza ma hneď ovalí.
Až teraz som si spomenul, aký je dnes deň,
prial som si, aby to bol len zlý sen.
Sadol som si na svoje miesto a zúfalo zadíval sa naokolo.
Moji spolužiaci už spokojne sloh dopisovali,
a môj papier práznotou žiaril.
S myšlienkami samovraha som uvažoval,
či vyskočiť z okna alebo zastreliť sa.
Pozbieral som aj tie posledné zvyšky môjho zdravého rozumu a rozhodol sa,
že niečo napísať patrilo by sa.
Už som bol zmierený,
že moja budúcnosť je dávno v Subway.
So slzami na tvári som si predstavoval,
ako budem celý život vyberať uhorku z cheeseburgera.

naspäť ↑

4.D

ľúbostný život IT-čkara

1001.1001                       1001.1001

0110                 0110        0110                 0110

1001                            1001 1001                           1001

0110                                   0110                                  0110

1001                                                                          1001

0110                                                                   0110

1001                                                            1001

0110                                                    0110

1001                                           1001

0110                                 0110

1001                         1001

0110                0110

1001      1001

0110

 

legenda

.

1001.láska

0110.bolí

naspäť ↑

Pridať komentár